O Prahe, Apetit pikniku a dobrom jedle

Tento víkend sa nám podaril. Všetci štyria (a Laurinka) sme sa s chuťou na dobré jedlo (a teda aj podobnou DNA) vybrali do Přahy. Stále viac ľudí rieši dobré a kvalitné jedlo, a my nie sme výnimka. Priznávam, že sme nároční, no nepotrpím si na luxusnú reštauráciu. Iba na to, aby jedlo za ktoré platím bolo chutné, výživné, poctivé, zdravé = bez ochucovadiel, aditív...A práve takéto sme tu v Prahe chceli nájsť. Podarilo sa!

Bola som tu už veľa krát, a predsa nebudem písať recenziu na toto hlavné mesto, kam sa oplatí ísť, kde a aké jedlo si treba dať, akú pamiatku navštíviť... Spomeniem vám v tomto článku Prahu tak, ako sme ju jeden víkend zažili my, v kľude, bez naháňania, možno sme toho asi ani veľa nestihli, no bolo nám dobre, a ten pocit spokojnosti, keď sme v nedeľu sadali do auta nám vnútri hovoril, že presne takto sme to chceli :)

IMPERIAL hotel

My ho máme radi. Známeho šéfkuchára, ktorý navaril tak, že sme nechceli vstať od stola. Nádherné prostredie hneď po otvorení dverí reštaurácie nás nadchlo, veľmi príjemná a profesionálna obsluha tiež. Jedlá sa ani nedajú komentovať, boli neskutočné – veď pozrite!

 Kulajdu som ani nestihla odfotiť, tak rýchlo sme ju zjedli, a Slávko na jeho francúzsku cibulačku nedá dopustit! Dezerty  = jedna báseň.

Kaviareň MÚJ ŠÁLEK KÁVY

Najlepšie raňajky. Vážne. Kaviareň sídli v tichom Karlíne, v časti Praha 8, a bez rezervačky pomaly nemáte šancu si tu sadnúť. Fair trade káva výborná, čo ocenila čerstvá baristka Peťka :) No to, čo vás chytí najviac, je tá atmosféra. Oddychové prostredie, v ktorom sa kaviareň nachádza, ďalej od rušného centra je príjemnou zmenou. Interiér je vydarený, svetlý, ponuka domácich dezertov veľmi pestrá, a dokonca čapujú pivo z minipovovarov :)

APETIT Piknik

Vcelku vydarený. Nemám kapacitu na to, aby som študovala, či písala o príbehu každého jedného stánku či predajcu, preto vám ponúknem len to najkrajšie, čo sa mi podarilo cvaknúť, snáď sa mi podarí priblížiť ten pocit, ktorý som z tohoto pikniku mala. Nie všetko sme ochutnali, nie všade sme boli, no toto je môj pocit z neho.

Zamrzelo ma len jediné. Prečo sa to u nás na slovensku rozbieha tak pomaly? Prečo musím za kvalitný homemade burger u nás zaplatiť 6 euro, pričom tu som si ho v stánku mohla dať za 65 korún – menší, no stačí, a dobré hovädzie v ňom bolo. Ľudia podporujú kvalitných predajcov, s dobrými surovinami, no asi som si naivne myslela, že priorita týchto našich predajcov je meniť spoločnosť a učiť ľudí, že bez polotovarov, a náhrad je jedlo omnoho lepšie. Vidina zisku je bohužial u nás asi niekedy silnejšia.

NAŠE MASO

Najlepší steak ever a je mi ľúto, že bývam tak ďaleko, no ak budem v Prahe, toto mäsiarstvo NIKDY neobídem. Dať si v priam najútulnejšom mäsiarstve steak z kvalitného mäska, ktoré si sami vyberiete, a ktoré vám pán za pultom detailne popíše odkial pochádza, presný postup koľko zreje, či na neho istý počet dní fúka studený vzduch, alebo či musí zrieť špeciálne vo vákuu, ako sa najlepšie pripravuje, aká je štruktúra mäsa...A keď vám ho nakoniec prinesie „na prkínku“ s nakrájanými kyslými uhorkami a domácim chlebíkom, dajú vám do ruky pohárik, aby ste si sami načapovali pivo– má to obrovskú atmošku! A ak sa do vnútra pri menšie stand-by stolíky nezmestíte, prinesú vám obložené chlebíky s kvalitnou šumkou či sekanou aj von, na striebornom podnose :) A pri jedle sa môžete pokochať na polici vystavenými kuchárskymi knihami, koreninami v krásnych stojanoch či francúzskymi medenými hrncami Mauviel...aaach! Ako málo nám stačí ku šťastiu :)

Neodfotíš sa so sekanou v taške?? :D

Držím vám palce, ste úžasne milí ľudia, obrovskí profesionáli, s perfektnou angličtinou a vždy s úsmevom, je vidno, že vás práca baví a to je to najviac, čo vašim zákazníkom môžete ponúknuť. Len tak ďalej!

Každé mesto má to svoje naj, každý má rád niečo iné. My sme si tento výlet uźili do bodky, a verím, že takých ešte bude veľa, a ja sa teším na dobu, keď dobré jedlo v reštauráciach nebudem musieť hľadať. A keď si ho dokážem dať aj inde ako v mojej alebo maminej kuchyni.

Peťi, Slavo a Laurinka, ďakujeme, že ste nás do toho vtiahli ešte viac !!:)

A ešte raz – tento článok naozaj nie je recenzia z bedekra na Prahu „Kam ísť“. Toto je len maličký kúsok z môjho sveta, ktorý sa začína vetou: „Boli sme raz v Prahe...“